Samuel Andrejčík, Michaela Balcová a Martin Strehársky. To sú mená nových majstrov sveta v boccii v kategórii Páry BC4. Prečítajte si rozhovor, v ktorom sa dozviete aj to, koho považovali za najťažších súperov, ako sa im páčil Liverpool či ako sa im hralo na „centrálnom kurte“ pred plnými tribúnami v priamom internetovom prenose.
V prvom rade Vám patrí veľká gratulácia. Prvá otázka znie, aký bol prílet na Slovensko?
Samuel: Tak teda v prvom rade veľké ďakujem a naozaj jedno veľké ďakujem všetkým ľuďom, ktorí nás podporovali, či už priamo v dejisku turnaja alebo na diaľku, veľmi si to vážime. Čo sa prvej otázky týka, musím povedať, že prílet na Slovensko sa niesol vo veľmi dobrej atmosfére. Cesta zbehla pomerne rýchlo, pospomínali sme na všetky zápasy, prezreli si spoločné fotky, zasmiali sa. Na konci cesty nás už čakali príbuzní a tak sme sa mohli o zážitky podeliť aj s nimi. Poďakovali sme sa, rozlúčili a pokračovali na hotely a domov.
Michaela: Ďakujeme veľmi pekne! Cesta na Slovensko bola síce veľmi dlhá, ale boli sme šťastní, že neprichádzame domov s prázdnymi rukami.
Martin: Cesta späť trvala celý deň. My sme sa na Slovensko dostali až okolo desiatej večer. V tomto čase na nás čakala iba rodina.
Aké sú pocity dva dni po tom, čo ste vo finále zdolali Thajsko? Už si začínate uvedomovať veľkosť tohto úspechu?
Samuel: Pocity sú naozaj neopísateľné. Sme veľmi radi, že sme takmer bez zaváhania dokázali prejsť celou súťažou párov a získali sme vytúžený titul majstrov sveta. Nakoľko nám čoskoro expirujú body z Letných paralympijských hier Rio de Janeiro 2016, tieto body sú vhodnou náhradou v svetovom rebríčku.
Michaela: Celý turnaj mal veľkolepú atmosféru, bol veľmi dobre zorganizovaný, stretla som sa s priateľmi a známymi z celého sveta. Cítim sa naozaj výborne, bol to neopísateľný pocit. Som veľmi vďačná všetkým, ktorí pri nás a pri tomto víťazstve stáli, samozrejme v prvom rade tréner Martin Gabko a chlapci Samko a Maťo, náš skvelý tím, rodičia, rodiny, priatelia, známy ale aj všetci fanúšikovia. Podporu a energiu od všetkých sme cítili a podarilo sa nám to premeniť vo víťazstvo. Je mi cťou byť Majsterkou sveta.
Martin: Pocity sú fantastické, ale stále sa tomu nedá uveriť. Celý turnaj trval sedem dní , čo je veľmi dlhá doba na jedno podujatie. O nejakej medaile sa dlho nedalo ani špekulovať , až v posledných dvoch dňoch bolo jasné že hráme o cenný kov.
Vráťme sa na začiatok MS, do súťaže jednotlivcov. Po tom, čo ste nepostúpili zo základnej skupiny, ako ste sa dokázali „naštartovať“ pred súťažou Párov BC4?
Samuel: Mrzí nás, že jednotlivci nevyšli podľa predstáv, ťažko zhodnotiť, čo konkrétne sa stalo. Určite si tieto zápasy každý prezrieme a zhodnotíme ich priebeh. Nakoľko sme nepostúpili, mali sme chvíľu času zresetovať a znova naštartovať na súťaž párov. Mali sme dostatok času na to, aby sme oddýchli, prebrali taktiku na súperov a dôsledne sa pripravili. Takisto sme mali možnosť tréningov, aby sme ostali zahriatí, skúsili sme rôzne varianty hry a sme radi, že to vyšlo presne podľa našich predstáv.
Michaela: Bohužiaľ, jednotlivci nám nevyšli podľa predstáv. Vedeli sme, že už nám neostáva nič iné, len zabojovať v pároch. Tam sme už roky súdržní, vieme sa namotivovať a takisto vieme zabojovať ak náhodou prehrávame. Hrali sme s úplným kľudom, musím povedať, že sme si to veľmi užívali, každú loptičku sme si dôkladne premysleli a strážili si priestor. Vedeli sme, že ak budeme v takom nasadení pokračovať, môžeme to dotiahnuť ďaleko.
Martin: Ja som súťaž jednotlivcov nehral, ale aj tak som prežíval s ostatnými sklamanie s výsledkami, nie s hrou! Herne bolo veľa dobrých zápasov a to u všetkých našich hráčov. A práve to ,že sme dobre hrali nás motivovalo ukázať svetu našu silnú stránku a to sú odjakživa páry a tímy.
Kto na ceste za zlatom bol pre Vás najťažším súperom?
Samuel: Aj napriek tomu, že jediný prehratý zápas sme mali s Kanadou, musím povedať, že najťažší a najkvalitnejší zápas sme odohrali s Hong Kongom…Veľmi náročný zápas bol aj s domácou Veľkou Britániou.
Michaela: Súperov sme nerozdeľovali na ľahších a ťažších. Do každého zápasu sme nastupovali naplno a vedeli sme, že ani jeden nebude jednoduchý. Všetky krajiny venovali tomuto šampionátu veľmi veľkú pozornosť. Majstrovstvá sveta sú vysoko bodované, každý sa chcel umiestniť čo najlepšie. Zápas s Anglickom bol pre nás veľmi dôležitý, a potom to už šlo…
Martin: Vzhľadom na to že bolo 16 párov ktoré chcelo získať titul, bolo aj veľa ťažkých súperov. Pre mňa osobne sa zdal byť najťažší súper domáce Anglicko, ktoré bojovalo do poslednej lopty štvrtej smeny o víťazstvo.
Vedeli by ste popísať atmosféru v tíme? Nedalo sa nepočuť mohutné povzbudzovanie počas zápasov, najmä tých, ktoré boli streamované…
Samuel: Všetko akoby sa po súťaži jednotlivcov zmenilo. Dáva to aj logiku, nakoľko pri zápase jednotlivcov sme roztrúsení po celej hale, kdežto keď hráme páry a tímy, máme možnosť fandiť a sme zoskupení na jednom kurte. Tá atmosféra nás neskutočne dobíja a veľmi si ju užívame.
Michaela: Tím bol naozaj neskutočný. Chcem sa im všetkým ešte aj touto cestou poďakovať za úžasnú atmosféru, ktorú počas našich zápasov vytvárali, a takisto za to, že nám verili a povzbudzovali nás! Skutočne sa im podarilo prekričať každú krajinu, dokonca aj domáce Anglicko.
Martin: Atmosféra v tíme bola fantastická. Každý čo mal i len trochu času povzbudzovať, tak povzbudzoval. A čo sa týka vyraďovacích zápasov ,tak naša výprava dokázala prehučať kohokoľvek i Anglických fanúšikov, ktorí si prišli pozrieť zápasy.
Mali ste čas aj na návštevu mesta? Aký je Liverpool?
Samuel: Centrum mesta bolo vzdialené cca 20 minút peši, takže v čase keď sme nehrali, sme sa prešli aj týmto smerom. Veľmi radi sme sa ale prechádzali v rámci doku, kde bola situovaná aj naša hala a hotel. Je tam veľmi príjemné a tiché prostredie. Naopak centrum mesta naozaj žije v akejkoľvek hodine.
Michaela: Keďže po príchode sme mali prvé dva dni len tréningové, boli sme si trošku pozrieť aj Liverpool. Nemohli sme vynechať návštevu The Cavern Club, kde začínali The Beatles. Liverpool sme si niektorí pozreli aj zhora, z Wheel of Liverpool, ktorý bol priamo vedľa nášho hotela. Mne osobne sa Liverpool veľmi páčil, jediným mínusom bol silný chladný vietor.
Martin: Prvý deň sme mali tréning doobeda a po obede sme sa rozhodli pozrieť si centrum mesta. Mesto je nádherne, je to spojenie veľkolepej minulosti s modernou. Na každom rohu sú budovy a docky, ktoré pripomínajú slávnu lodnú dopravu vrátane Titanicu, ktorý vyplával práve z Liverpoolu. Na druhej strane je veľa miest spojené so skupinou Beatles . Sú to múzea a miesta kde vystupovali napr. Cavern Club, ktorý sme tiež navštívili.
MS sú turnajom najlepších. Preto sa všetky krajiny na tento turnaj poctivo pripravujú. Všimli ste si pri ostatných tímoch nejaký trend (napr. v trénovaní, v príprave a pod.), ktorý by sa dal označiť ako inovatívny?
Samuel: Nemyslím si, že by som spozoroval niečo inovatívne v trénovaní. Čo sa mňa týka, viac sa sústredím na to, s akými loptami súperi hrajú – teda aké kombinácie je ideálne zvoliť. Z môjho pohľadu sa všetky inovácie sústreďujú na výrobcov lôpt, ktorí sa snažia prísť zakaždým s nejakou novinkou.
Michaela: Všetky krajiny boli skutočne veľmi dobre pripravené, až natoľko, že sa nedalo predpokladať kto bude na víťazných pozíciách. Ja osobne som si nevšimla žiaden nový trend, v zápasoch sme sa nestretli s ničím, čo sme neočakávali alebo čo by nás prekvapilo.
Martin: Inovatívny trend som si nevšimol, ale všimol som si veľkú kvalitu hráčov. Zápasy, ktoré som mal možnosť sledovať mali veľmi dobrú úroveň a aj preto sa zrodilo veľa prekvapivých výsledkov.
Kurt č. 1 bol vysielaný prostredníctvom online prenosu aj prostredníctvom BBC. Bol špeciálne osvetlený a za ním stála veľká tribúna. Bol nejaký rozdiel hrať na tomto kurte oproti zápasom naostatných kurtoch?
Samuel: Snažili sme sa nevnímať, na akom kurte hráme. Atmosféra na kurte nám vyhovovala, diváci boli naozaj úžasní, jediné mínus tohto kurtu bolo už vyššie spomínané osvetlenie, ktoré nás na určitých miestach oslepovalo. Sme ale veľmi radi, že boccia naberá na popularite a že je záujem aj o takúto formu prenosov. Z môjho pohľadu je to veľký posun vpred.
Michaela: Ja osobne som na kurte č.1 hrala aj v jednotlivcoch, a musím povedať, že som si to veľmi užila. Bol to veľký zážitok a som veľmi vďačná, že som mala tú možnosť hneď dvakrát! No musím povedať, že pri finálovom zápase to malo ešte o to väčšiu atmosféru, keďže svetlá na ostatných kurtoch boli vypnuté.
Martin: Ja som bol vo finále iba náhradník, ale všimol som si ostrejšie svetlo, ktoré svietilo nepríjemne do očí. Na druhej strane kvôli svetlu nebola dobre vidieť tribúna, čo možno bolo aj lepšie.
Ďakujeme za rozhovor a veľa šťastia do budúcich turnajov!